Mimovládky vyzývajú vládu k diskusii o regulácii lobingu, majú pre ňu viacero návrhov pravidiel
Mimovládne organizácie Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris vyzývajú vládu na diskusiu o nastavení regulácie lobingu. Na základe skúseností z krajín EÚ prišli s návrhom pravidiel, ktorý považujú za férový a transparentný. Zástupcovia mimovládok o tom informovali na piatkovej tlačovej konferencii. Upozornili, že Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, ktorým chýba zákon o lobingu, čo vytvára priestor na netransparentné praktiky.
„Ovplyvňovanie verejných politík rôznymi záujmovými skupinami je v demokracii bežné, ale musí byť transparentné a kontrolované,“ uviedla riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Kvalitná regulácia lobingu si podľa nej vyžaduje definovanie pojmov, ako je lobing, lobista a lobovaný, a stanovenie nediskriminačných a transparentných pravidiel.
Mimovládky pripomenuli, že vládna koalícia sa pokúsila lobing presadiť cez novelu zákona o neziskových organizáciách, no po kritike medzinárodných aj domácich organizácií avizuje prípravu ďalšieho pokusu. Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris pripravili návrh princípov, ktoré by mal podľa nich kvalitný legislatívny návrh obsahovať, a pozývajú politikov a ďalších partnerov k diskusnému stolu. Ide o spoločnú publikáciu, ktorá obsahuje porovnanie so situáciou v EÚ, prípadovú štúdiu z Českej republiky, popis praxe na Slovensku, ako aj kľúčové princípy, definície a pravidlá pre zákon v slovenskom prostredí.
Absencia pravidiel lobingu na Slovensku podľa mimovládok znemožňuje kontrolu a vytvára priestor pre korupciu. „Pojem lobista sa tiež zneužíva v politickom boji, takže sa z neho stáva pomaly nadávka,“ uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Dodala, že poslanci parlamentu, ktorí schvaľujú zákony, majú problém zverejniť, s kým o nich diskutujú.
Nadácia sa v rámci prieskumu pýtala slovenských poslancov, s akými lobistami sa stretli. Zo 150 poslancov im odpovedali len siedmi opoziční poslanci. Europoslanci pritom podľa nej povinnosť zverejňovať stretnutia už majú. Slovenskí europoslanci vykázali len od vlaňajších eurovolieb už vyše 300 stretnutí.
„Tak ako je pre demokraciu a politickú kultúru nebezpečný živelný lobing, môže byť riziková aj jeho zlá regulácia. Dnes máme k dispozícii množstvo príkladov dobrých aj zlých praktík z Európy, z ktorých by sme sa mali poučiť a inšpirovať,“ uviedol riaditeľ Transparency International Michal Piško. Zmysluplná regulácia lobingu by mala podľa neho vzniknúť so zapojením širokej verejnosti vrátane relevantných politických strán, občianskych organizácií, záujmových skupín, odborov či cirkví.