Gruzínska prezidentka pre HN: Moskva chce cez propagandu uniesť náš štát a spraviť z neho režim ruského typu

Ste piatou gruzínskou prezidentkou. Súčasná vláda v Tbilisi vedená stranou Gruzínsky sen vás však po minuloročných prezidentských voľbách, ktorých legitimitu neuznávate, prinútila opustiť sídlo hlavy štátu. Zostávate napriek tomu i naďalej v Tbilisi a neuvažujete o odchode do zahraničného exilu?

Áno, stále zostávam v Tbilisi. Návšteva Prahy, kde som sa zúčastnila na bezpečnostnej konferencii Globsec, bola v skutočnosti mojou prvou cestou mimo Gruzínska po niekoľkých mesiacoch. Čo sa týka mojich hlavných aktivít, snažím sa, pokiaľ je to len možné, pokračovať vo svojej práci legitímnej prezidentky. Môj mandát sa skončí jedine vtedy, keď bude ústavným spôsobom zvolený nový legitímny gruzínsky prezident. Zároveň reprezentujem Gruzínsko v čase, keď všetky inštitúcie, ktoré v našej krajine existujú, sú v rukách jedinej strany. Takže to už nie sú štátne, ale stranícke inštitúcie. Preto je veľmi dôležité, aby ste v takejto situácii mali niekoho, kto symbolizuje štát a štátnu kontinuitu vnútri krajiny.

Čo konkrétne s týmto cieľom robíte?

Pracujem na zjednocovaní proeurópskych strán v Gruzínsku. Už pred ostatnými voľbami sme vypracovali spoločný program, ktorý stále existuje a riadime sa ním. Dostal pomenovanie Gruzínska charta a podpísal ho každý proeurópsky subjekt v našej krajine. Stanovuje úplne prvé kroky, ktoré podnikne koaličná vláda, ktorá vznikne po slobodných a spravodlivých voľbách.

V čase, keď vláda má pod kontrolou všetky inštitúcie, to je zrejme veľmi náročná úloha.

Určite áno, zjednocovať všetky tieto strany, keď tretina prodemokratických politických lídrov sedí vo väzení a ďalší tam môžu skončiť na budúci týždeň, je skutočne veľmi ťažké. Je to každodenný boj v mimoriadne komplikovaných časoch. Aby sme však uspeli, potrebujeme jednotu. A nielen medzi politickými stranami navzájom.

Aj medzi bežnými Gruzíncami?

Presne tak. Snažím sa udržiavať všetky existujúce prepojenia s občianskou spoločnosťou, s ľuďmi protestujúcimi na uliciach, s mimovládnymi organizáciami a s ďalšími segmentmi gruzínskej spoločnosti. A to vrátane kultúrnej scény, ktorá je veľmi potláčaná a obmedzovaná. Sme v kontakte aj s biznis kruhmi – hlavne tými, ktoré nie sú priamo napojené na vládnucu stranu, ale v Gruzínsku stále existujú. Čiže prakticky s kýmkoľvek, kto i naďalej funguje ako súčasť slobodnej demokracie.