Pellegrini svojimi krokmi prekvapil, zhodli sa Danko a Karas
Rozhodnutie prezidenta nevyhlásiť referendum o zrušení protiruských sankcií bolo prekvapením najmä tým, že sa v prípade pochybnosti o súlade navrhovaných otázok so zákonom neobrátil na Ústavný súd.
V diskusnej relácii STRV Sobotné dialógy na to upozornil podpredseda Národnej rady SR a predseda SNS Andrej Danko. Podpredseda KDH Viliam Karas takisto hovorí, že podozrenia na nesplnenie zákonných podmienok referenda má verifikovať Ústavný súd.
„Ako právnika má prekvapilo, že išiel do výkladu, ktorý má urobiť Ústavný súd,“ upozornil Danko. Myslí si, že tým, ako Pellegrini rozhodol o nevyhlásení referenda, negatívne prekonal svoju predchodkyňu Zuzanu Čaputovú.
Podpredseda KDH hodnotí rozhodnutie prezidenta ako „veľmi odvážne a precedenčné“. Z pohľadu právnika sa prikláňa k tomu, že právna čistota navrhovaných otázok v referende nebola zrejme naplnená. „Tieto veci má však zhodnotiť a rozhodnúť Ústavný súd,“ zdôraznil Karas.
Zvýšenie výdavkov na obranu
Prekvapujúcim krokom prezidenta bolo pre oboch diskutujúcich aj prezidentovo vyjadrenie o tom, že Slovenská republika podporí návrh zvýšenia obranných výdavkov v rámci NATO na päť percent.
Karas nerozumie tomu, ako to mohol prezident vyhlásiť, ak o tom neexistuje zhoda minimálne v koalícii, ale najlepšie v rámci celého politického spektra. „Vo svojej správe o stave republiky hovoril o tom, že za rozhodnutiami o zásadných otázkach by mal byť široký konsenzus a zrazu príde v zahraničí vyhlásenie, ktoré všetkých prekvapí,“ uviedol Karas.
Upozornil, že predchádzajúce okrúhle stoly na tému zvýšenia obranných výdavkov diskusiu otvorili, no „zďaleka neukončili“. Otázkou pre neho je, kde sa nájdu prostriedky na zvýšenie výdavkov.
Predseda národniarov povedal, že prezident na svoje vyjadrenie nemal žiadny mandát. Odmieta zároveň akékoľvek navyšovanie obranných výdavkov, mieni, že už súčasná hranica je na hrane. „Žiadne tempo rastu výdavkov na obranu nie je v súčasnej situácii akceptovateľné,“ dodal. Verí, že cestou je, aby Európa oveľa viac koordinovala svoje obranné systémy a spolupracovala pri zabezpečení obranných spôsobilostí.
Ukrajina v Európskej únii
Obaja sa vyjadrili aj k integračným ambíciám Ukrajiny a hlasom z vnútra Európskej Únie, že by sa mohla Ukrajina stať členom spoločenstva do roku 2029.
Karas si myslí, že takéto vyjadrenia majú skôr formu politických deklarácií, vyjadrujúcich podporu ťažko skúšanej krajine. „Určite by nebolo dobré, ak by sme brali Ukrajine nádej o tom, že raz môže vstúpiť do EÚ, no integračný proces má jasné podmienky, myslím, si, že je v tomto prípade ešte dlhá cesta,“ dodal Karas.
Danko naopak žiadnu šancu na vstup Ukrajinu do EÚ nevidí. „Ukrajina musí byť hlavne neutrálnou zónou,“ vyhlásil.
Obaja takisto odmietli špekulovať o možných zmenách pri formulovaní zahraničnej politiky EÚ s nástupom nového poľského prezidenta Karola Nawrockého a prípadnom víťazstve Andreja Babiša v Českej republike.
„Andrej Babiš je pragmatický politik,“ zdôraznil Karas, apelujúci zároveň na to, aby sa dopredu neurčoval vývoj a ani výsledok súťaže, ktorá prebieha. „Rešpektujme, koho si Poliaci zvolili a koho si zvolia Česi,“ pridal sa Danko.