V Pásme Gazy muselo pred bojom utiecť za necelé tri mesiace vyše 640-tisíc Palestínčanov
Takmer tretina z asi 2,1 milióna obyvateľov Pásma Gazy sa musela za necelé tri posledné mesiace premiestniť z väčšinou provizórnych prístreškov, ktoré nahrádzajú ich domovy, kvôli zosilnenej izraelskej ofenzíve, informoval dnes Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí.
Mnohí utekali pred bombardovaním a streľbou už po niekoľkýkrát od začiatku vojny, ktorú v Gaze Izrael vedie proti teroristickému hnutiu Hamas.
Humanitárna pomoc
OCHA tiež vyzval na vyšetrenie zabitia desiatok Palestínčanov pri nových distribučných centrách humanitárnej pomoci kontrolovaných Izraelom, pri ktorých podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva bolo od začiatku minulého týždňa asi izraelskou paľbou zabitých najmenej 82 Palestínčanov a ďalších päť stoviek bolo zranených.
Podľa dnešnej správy OCHA bolo nútených v Pásme Gazy utiecť pred bojmi od 18. marca vyše 640-tisíc Palestínčanov, z toho na 202-tisíc len od polovice mája. Asi 40 percent z nich ušlo bez osobných vecí kvôli urgentným výzvam izraelskej armády na evakuáciu.
"V Pásme Gazy nie je nikde bezpečné, mnohí ľudia hľadajú útočisko v improvizovaných a preľudnených táboroch," uviedol OCHA. Dodal, že asi 82 percent územia Pásma Gazy, ktoré je rozlohou menšie ako Praha, sú teraz militarizované zóny pod kontrolou Izraela.
Izraelská armáda 18. marca obnovila letecké útoky v Gaze, čím ukončila prímerie, ktoré trvalo od 19. januára. Už od 2. marca izraelská vláda nariadila blokádu tohto územia a prestala tam púšťať humanitárnu pomoc.
Zdôvodnila to tým, že len vojenský nátlak môže prinútiť Hamas k prepusteniu zvyšných rukojemníkov, ktorých táto palestínska organizácia drží od 7. októbra 2023.
Vtedy vpadli palestínski ozbrojenci do izraelského pohraničia, kde zabili na 1200 ľudí, prevažne civilistov, a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Odvetná ofenzíva izraelskej armády stála odvtedy život najmenej 54 600 Palestínčanov, väčšinou tiež civilistov.
Blokáda potravín
Prvé potraviny od 2. marca vpustila izraelská armáda do Pásma Gazy až 19. mája, ale len vo veľmi malom množstve. OCHA dnes upozornil, že odvtedy nedovolila napríklad doviezť žiadne stany pre nové prístrešky, ani palivo, ktoré je potrebné okrem iného pre zdravotnícke zariadenia, z ktorých funguje už len asi tretina, a to len čiastočne.
Izraelská vláda minulý mesiac povolila napríklad dovoz múky, takže obnovili činnosť niektoré pekárne. OCHA dnes uviedol, že napríklad päť pekární podporovaných OSN fungovalo len tri dni; od 25. mája sú opäť zatvorené. Dôvodom je aj násilie hladných a zúfalých Palestínčanov.
"Nikto by nemal riskovať život kvôli tomu, aby mohol nakŕmiť svoje deti," povedal tento týždeň šéf OCHA Tom Fletcher. Podľa neho tisíce Palestínčanov musia tiež prejsť niekoľko kilometrov, aby sa dostali k jednému z iba troch funkčných distribučných stredísk s pomocou, ktoré v Pásme Gazy minulý týždeň otvorila organizácia GHF podporovaná Izraelom.
Rozdeľovanie pomoci ale sprevádza podľa agentúry AP aj ďalších zdrojov chaos a na mnohých prichádzajúcich sa nedostane.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk tento týždeň pripomenul, že už vlani aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu opakovane vyzval Izrael na zabezpečenie dostatočnej humanitárnej pomoci pre civilistov v Pásme Gazy.
Obvinenia z genocídy
Izrael čelí od konca roka 2023 obvineniu z genocídy, ktoré proti nemu u ICJ podala Juhoafrická republika, ku ktorej sa pripojilo neskôr niekoľko ďalších krajín.
Kvôli podozreniu zo spolupáchateľstva na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, vrátane používania vyhladovania ako vojnového nástroja v Gaze, vydal vlani v novembri na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zatykač Medzinárodný trestný súd.
Situáciu civilistov v Pásme Gazy označila za "horšiu ako peklo" predsedníčka Medzinárodného výboru Červeného kríža Mirjana Spoljaricová.
"Presahuje to akékoľvek prijateľné, právne, morálne a humánne štandardy. Tamojší ľudia sú úplne zbavení ľudskej dôstojnosti, "povedala BBC a vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo viac pre ukončenie vojny, ukončenie utrpenia Palestínčanov a prepustenie izraelských rukojemníkov.
"Každý štát má právo sa brániť... ale neexistuje žiadna výhovorka pre branie rukojemníkov ani pre odopieranie jedla a bezpečnosti deťom. Sú dané pravidlá pre vedenie nepriateľských akcií, ktoré musí každá strana v každom konflikte rešpektovať, "povedala Spoljaricová s odvolaním sa na ženevské konvencie o ochrane civilistov za vojny.