Do skupiny BRICS chcú vstúpiť ďalšie krajiny, povedal brazílsky prezident po rokovaniach
Do skupiny krajín BRICS, ktorú tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika, majú záujem vstúpiť ďalšie krajiny. Povedal to dnes brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Konkrétne krajiny Lula nevymenoval, po rokovaní s ním ale záujem o členstvo v skupine ohlásil venezuelský prezident Nicolás Maduro, uviedla agentúra Reuters.
Podľa Lula prerokuje skupina BRICS žiadosti o vstup ďalších krajín na augustovom summite v JAR. Dodal, že on osobne podporuje členstvo Venezuely.
Skupina BRICS združuje hlavné rozvíjajúce sa krajiny. Označenie pôvodne vzniklo pre investičné účely, v roku 2009 však Čína, India, Brazília a Rusko usporiadali prvý summit. V roku 2010 sa pripojila aj Juhoafrická republika. Skupina urobila niektoré kroky k hlbšej integrácii, napríklad založila vlastnú rozvojovú banku. Niekedy je vnímaná ako alternatíva k skupine G7, ktorá združuje popredné rozvinuté svetové ekonomiky: Spojené štáty, Nemecko, Británia, Francúzsko, Japonsko, Taliansko a Kanada.
Lula členstvo Venezuely v skupine podporil po rokovaní s prezidentom Madurom. Ten pricestoval do Brazílie prvýkrát od roku 2015, a to na nadchádzajúci summit latinskoamerických štátov. Predchádzajúca brazílska vláda krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara s Madurom neudržiavala diplomatické styky a za dočasného venezuelského prezidenta považovala podobne ako USA, Británia a mnoho ďalších západných krajín lídra opozície Juana Guaidóa. To Lula označil za absurdný krok. Americké sankcie proti Caracasu označil za "extrémne prehnané". Ľavicový prezident podporil konanie slobodných prezidentských volieb vo Venezuele a ďalšie prehlbovanie vzťahov s touto krajinou.
V utorok sa v Brazílii uskutoční summit latinskoamerických krajín, ktorý by mohol obnoviť snahy o väčšiu integráciu krajín tohto regiónu. Zúčastní sa na ňom 11 premiérov a prezidentov. Šéf brazílskej diplomacie Mauro Vieira však odmietol, že by išlo o oživenie iniciatívy Unasur, ktorá bola založená v roku 2008 a následne sa rozpadla kvôli ideologickým rozperám medzi vládami jednotlivých latinskoamerických krajín.