Zomrel Michail Gorbačov. Putin zničil moje celoživotné dielo, myslel si podľa novinára
Michail Gorbačov začal po nástupe na čele sovietskych komunistov v roku 1985 zmeny, ktoré mali reformovať komunistický systém a dodať sovietskemu impériu novú silu. Opak sa ale stal pravdou.
Sovietsky zväz sa rozpadol a komunistický systém sa zrútil, až neskôr Gorbačov, ktorý dnes po ťažkej chorobe zomrel vo veku 91 rokov, priznal, že reformy robiť ani nešiel.
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1990 sa stal obľúbencom Západu i nádejí Východu, doma si rešpekt nezískal. Pre mnoho ľudí viac ako návrat vytúženej slobody znamenali jeho reformy zdražovanie aj stratu istôt a mnoho Rusov mu nemôže dodnes zabudnúť rozpad Sovietskeho zväzu.
Gorbačov pritom pred ôsmimi rokmi podporil anexiu Krymu ako nápravu niekdajšej chyby sovietskeho vedenia, ktoré polostrov odovzdalo Ukrajine.
Súčasne odsúdil počínanie Západu, ktorý v reakcii na anexiu uvalil na Rusko sankcie. "Uvedeným cieľom je potrestať Rusko, ale sankcie majú iba jeden účinok: vzájomné odcudzenie sa zväčšuje... Rusku a Rusom bude znovu pridelená úloha strašiakov," varoval pred návratom studenej vojny napríklad vo svojej knihe, ktorá vyšla v roku 2019 v Nemecku a ktorej názov je vo voľnom preklade "Čo je teraz v stávke."
Putinovi poradil premýšľať o budúcnosti
V nej tiež ocenil vzostup Ruska za prezidenta Vladimíra Putina, ktorému ale poradil, aby premýšľal o budúcnosti. Putina tiež Gorbačov v minulosti obvinil z autoritárskeho vládnutia.
Ruský vpád na Ukrajinu tento rok vo februári už vzhľadom na chorobu verejne nekomentoval, jeho nadácia však už 26. februára, teda dva dni po začiatku invázie, vydala vyhlásenie, volajúce po čo najrýchlejšom ukončení bojov.
"Na svete nie je nič vzácnejšie ako ľudské životy. Rokovania a dialóg na základe vzájomného rešpektu a uznania záujmov sú jediným spôsobom, ako vyriešiť nejakutnejšie rozpory a problémy," napísala Gorbačovom zriadená organizácia.
Avšak podľa ruského novinára Alexeja Venediktova, ktorý je Gorbačovovým blízkym priateľom, bol posledný vodca Sovietskeho zväzu zdesený pri pohľade na to, ako Putin zničil jeho celoživotné dielo.
"Gorbačovove reformy, politické, nie tie ekonomické, boli všetky zničené," povedal Venediktov v rozhovore pre ruský Forbes. „Keď Gorbačov odchádzal, v Európe boli štyri tisícky jednotiek Síl rýchlej reakcie NATO. Štyri tisíce,“ zdôraznil novinár. „Teraz NATO oznámilo, že do konca budúceho roka tu bude 300-tisíc ľudí,“ povedal. Dodal, že to znamená obrovský nárast úrovne ohrozenia medzi Východom a Západom.
Hoci sa sám Gorbačov k súčasnej situácii nevyjadril, jeho priateľ sa rozhodol v rozhovore prehovoriť zaňho. „Môžem vám povedať, že je sklamaný. On samozrejme vie, že to bola jeho životná práca,“ narážal na Gorbačovov odkaz.
Ako sa dostal k moci
Voľbe Gorbačova generálnym tajomníkom ÚV KSSZ predchádzala tri rýchlo po sebe idúce úmrtia predchádzajúcich vládcov. V novembri 1982 zomrel Leonid Brežnev, vo februári 1984 Jurij Andropov av marci 1985, deň pred voľbou Gorbačova, Konstantin Černenko.
K víťazstvu vo voľbe pomohlo Gorbačovovi podľa historikov niekoľko faktorov. Jedným z nich bolo, že mal podporu u vtedajšieho ministra zahraničia Andreja Gromyka a šéfa obávanej tajnej služby KGB Viktora Čebrikova. Stála za ním údajne aj vplyvná skupina šéfov oblastných výborov.
Gorbačov vtedy tiež pôsobil ako „zjavenie“ vďaka svojmu veku. Mal síce len 54 rokov, medzi vtedajšou nomenklatúrou však bol „mladíkom“.
Počas prvých desiatich mesiacov po nástupe Gorbačova odišli z vysokých funkcií desiatky ministrov a oblastných tajomníkov strany.
Začala modernizácia hospodárstva, disidentovi Andrejovi Sacharovovi bol na Gorbačovov pokyn povolený návrat z vyhnanstva do Moskvy a prepustení boli aj ďalší disidenti.
So svojím ministrom zahraničia Eduardom Ševarnadzom odštartoval Gorbačov dejinné zmeny v sovietskej diplomacii. V roku 1988 odmietol Brežnevovu doktrínu o obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín, čo bolo krokom k zániku socialistického bloku, a Moskva prestala podporovať rôzne režimy či povstalecké hnutia po celom svete. Vo februári 1989 bol ukončený odsun sovietskych jednotiek z Afganistanu.
Perestrojka (prestavba) a glasnosť začali prenikať aj do vtedajších satelitov ZSSR. Už koncom roku 1986 sa Gorbačov vyslovil proti straníckemu monopolu ao rok neskôr odsúdil výlučnosť akéhokoľvek štátu vo vnútri socialistického bloku.
V takej atmosfére navštívil v apríli 1987 Prahu, ale návšteva vtedy ešte nesplnila očakávania. Gorbačov sa totiž nevyslovil k udalostiam roku 1968, ako mnohí očakávali.
Otepľovať sa začali aj vzťahy s USA: po jeho stretnutí s Ronaldom Reaganom v októbri 1986 v Reykjavíku prišiel na Západe populárny "Gorby" v decembri 1987 na oficiálnu návštevu USA, kde bola podpísaná okrem iného Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu. Koncom roku 1989 oznámil na Malte pri schôdzke s Georgom Bushom koniec studenej vojny.
Zmeny naštartované Gorbačovom pomohli k návratu demokracie do bývalého komunistického bloku aj k zmene politickej mapy sveta a v roku 1990 svet ocenil jeho zásluhy Nobelovou cenou za mier. Cenu Gorbačov preberal už ako prvý sovietsky prezident, jeho prezidentstvo však trvalo len krátko, do zániku ZSSR v decembri 1991.
Trpký koniec
Pre Gorbačova, ktorého režim sa snažil ZSSR zachovať niekedy aj za cenu krviprelievania, to bol trpký koniec a politik nakoniec pocítil na vlastnej koži pravdivosť príslovie o tom, že doma nie je nikto prorokom. V Rusku sa z neho stal jeden z najmenej obľúbených politikov. Svoju úlohu v tom zohral aj jeho pokus obmedziť nadmerné holdovanie alkoholu.
V polovici roku 1991 sa ešte stal smutným hrdinom neúspešného pokusu konzervatívnych síl o puč. V tom čase bol pučistami izolovaný na Jalte, hrdinom dňa bol naopak vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin.
O päť rokov neskôr sa Gorbačov pokúsil o návrat, v prezidentských voľbách však získal len necelé jedno percento hlasov. Potom ešte založil niekoľko bezvýznamných strán a stál na čele svojho výskumného fondu, do vysokého veku bol tiež pravidelným účastníkom medzinárodných konferencií.
Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privolnoje v Stavropoľskom kraji v roľníckej rodine. V Moskve vyštudoval právnickú fakultu a od roku 1952, keď vstúpil do KSSZ, trpezlivo stúpal po straníckom rebríčku.
Verným sprievodcom vzostupom aj pádom mu bola od roku 1953 manželka Raisa, ktorá vytvorila nový obraz manželky sovietskeho štátnika.
V septembri 1999 zomrela na leukémiu. Spolu mali dcéru Irinu. V roku 1999 dostal z rúk Václava Havla Rád bieleho leva.