Časť Slovákov nežije v sociálnej istote. Je treba upraviť hmotné zabezpečenie, hovorí sociologička

Pre vykonateľnosť v nej garantovaných práv je nutná ich konkrétnejšia úprava zákonom. Verejná mienka je však v otázkach sociálnych práv veľmi rozdelená. Vníma to tak Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá to uviedla pre TASR pri príležitosti 30. výročia prijatia základného zákona štátu.

"Aj preto, že nemalá časť obyvateľov Slovenska nežije v ekonomickom a sociálnom bezpečí. A zaistenie slušnejšieho, ale aj základného životného štandardu od nich vyžaduje veľa námahy a odriekania, nie sme vyladení k sociálnej štedrosti a súcitu," povedala sociologička. Preto sa podľa nej skôr prijíma argumentácia o osobnej zodpovednosti.

Na druhej strane, možno aj aktuálne pre rastúcu infláciu, pokles reálnych príjmov a znehodnocovanie starobných dôchodkov a ďalších sociálnych príjmov sa podľa Kusej stáva naliehavejšie opätovne premyslieť a v konkrétnej legislatíve upraviť vymedzenie základných životných podmienok, primeraného hmotného zabezpečenia a spôsobu valorizácie týchto dávok. "Úprava slovnej formulácie v ústave sama zlepšenie negarantuje," povedala.

Pálčivou otázkou je podľa jej slov aj proporčnosť niektorých ústavných práv, ako je napríklad ochrana ľudskej dôstojnosti a sloboda prejavu a tiež jej politické riešenia. "Dlhodobým problémom je absentujúce solídne zdôvodnenie toho, prečo rovnosť občanov a možnosť plnohodnotného napĺňania práv všetkých vyžaduje existenciu rôznych a nedočasných vyrovnávacích opatrení," uzavrela.