Zbožňovaný i nenáviděný Bobby Clarke. Musíte ho vzít, křičel skaut
V zámorskej NHL sa dostávajú hlavní „účinkujúci“ zväčša do štyroch najčastejších rolí. Buď ste vďaka svojim schopnostiam a umu hviezdou toho najväčšieho formátu alebo si vás história kvôli priemernosti a hokejovej šedi vôbec nezapamätá.
Alebo môžete byť pre svoju zákernú a podlú hru najnenávidenejším hráčom, či patríte do skupiny hráčov, ktorí bojujú na ľade nielen so súperom, ale aj s vlastným zdravotným hendikepom.
Bobby Clarke je azda jediným hráčom v histórii NHL, ktorý patrí hneď do troch skupín. Zbožňovaný i obletovaný, nenávidený i zatracovaný. Ale bojovník! Nielen na ľade, ale aj so zákerným súperom – cukrovkou toho najzákernejšieho typu. O tom, akým vážnym a nebezpečným faktorom je „diabetes mellitus“, sme už v prípade mladého Fína Kaapa Kakka písali. Clarke bol však prvý, ktorý verejnosti ukázal ako bojovať s týmto neduhom a byť zároveň hviezdou najväčšieho formátu.
Vtedy 20- ročného rodáka z Manitoby (narodený v 1949) si v prvom kole draftu nikto nevšímal. Nie preto, že by to bol Mr. Nobody, ale práve preto, že nik v tom čase netušil, aký bude mať choroba dopad na kariéru talentovaného mladíka.
Bol to aspekt neznámy, lebo nik pred ním s touto diagnózou na piedestál slávy nevystúpil. A vtedy platilo, že nie úplne zdravý a hendikepovaný športovec môže byť takým veľkým hráčskym formátom.
https://img.cz.prg.cmestatic.com/media/images/640x800/Jun2020/2393737.jpg?d41d
„Tohto hráča musíte vziať, musíte“, kričal skaut Gerry Melnyk v montrealskom hoteli The Queen Elizabeth 11. júna 1969 na prezidenta Philadelphie Flyers Eda Snidera. Ale kto by riskoval voľbu v prvom kole za „mačku vo vreci“?
V prvom draftovom kole zostal nepovšimnutý, v tom druhom už ale meno Clarke padlo. Zo Sniderových úst. V tej chvíli sa Philadelphia dostala k budúcej hviezde obrovského formátu.
V neprospech Clarka možno hovoril jeho nehokejový pôvod. Otec baník, matka predavačka v obchodnom centri. Hokejové gény žiadne, navyše tá prekliata choroba. Nebola to zbytočne zahodená voľba? História ukázala pravý opak!
Clarke sa do zostavy Flyers veľmi rýchlo etabloval. S každým ďalším zápasom bol lepší a lepší. Geniálne nahrávky, skvelý cit pre hru – hneď získal pozíciu lídra i kapitánske Céčko. Len tá až prílišná agresia. Aj napriek odporúčaniam, aby hral bez negatívnych emócií a zákerných faulov, patril medzi najtrestanejších hráčov. Čím „letcom“ strihal z krídel.
https://img.cz.prg.cmestatic.com/media/images/640x800/Jun2020/2393738.jpg?d41d
Pre fanúšikov súperov Flyers bol najnenávidenejším hokejistom. Škaredé spomienky má na neho aj český hráč František Pospíšil, ktorého Clarke trafil hokejkou v roku 1972 priamo do spánku.
Negatívne reminiscencie mal na neho aj Rus Charlamov, ktorému v reprezentačnom zápase zlomil členok. Len preto, že ho vzrastom obrovský súper párkrát „pošteklil“ hokejkou. Clarke hral jednoducho od podlahy. Nekontroloval sa a podvedome tlačil myšlienky o svojich zdravotných problémoch do úzadia.
Clarke strávil celý svoj profesionálny hokejový život v jednom jedinom manželstve – s Philadelphiou. Na dnešné pomery niečo nevídané – neslýchané, lebo slovné spojenie – vernosť až za hrob - sa akosi z metaforického slovníka NHL vytratilo.
Vo Flyers strávil 15 sezón. A prežil s ňou zároveň aj najkrajšie klubové časy. Vyšperkoval ich dvoma Stanley Cupmi – v 74-om a aj o rok neskôr. Zaslúžene sa tak dostal do Hokejovej siene slávy, tri roky po skončení svojej kariéry (1987). A to nielen pre svoju úchvatnú zápasovú bilanciu – 1144 odohraných zápasov, v ktorých nazbieral 1483 kanadských bodov.
Po skončení kariéry pokračoval v klube ako generálny manažér. Dlhých 19 rokov, dnes je v pozícii jedného z viceprezidentov Flyers. Klubu, ktorý už je dlhé desaťročia hladný po rovnakom úspechu.
Tak možno v tomto ročníku bude príbeh Bobbyho Clarka skvelou inšpiráciou pre novodobú partiu okolo Jakuba Voráčka. Lebo aj s citeľným zdravotným problémom si môžete podmaniť celú zámorskú súťaž. Tak ako to kedysi dokázal Clarke.